Skip to main content

Ako si vypočuť, čo nám hnev komunikuje? 

Hnev je negatívna emócia – nechcem ho cítiť.

Najbežnejší mýtus o hneve je, že je negatívnou emóciou. A tak sa snažíme všetkými silami, aby z nášho života zmizol čo najrýchlejšie, ideálne bez stopy a bez toho, aby si to vôbec niekto všimol. Vnímame ho, ako istý zdroj konfliktu. Bojíme sa ukázať, že nás niekto nahneval, pretože riskujeme, že nás prestane mať rád.  Je tak odsudzovanou emóciou, že sa ani nezamýšľame nad tým, že by nám mohol byť aj propešný. Sú ľudia, ktorí sa bičujú za to, že ho vôbec pociťujú a hľadajú spôsob, ako ho vykynožiť zo seba.

Čo ti bráni pripustiť si, že sa môžeš hnevať?

Najčastejšie ide o to, že si si hnev nemohol dovoliť prejaviť bez toho, aby ťa za to skritizovali, odsúdili, pokarhali. Asi málokto zažil v detstve od rodičov, či v škole otvorenú náruč pri prejave detského hnevu. Tento vzorec sa v nás zaryl tak hlboko, že si už ako deti  vytvoríme jednoduchú rovnicu: prejav hnevu = odmietnutie, strata vzťahu, lásky. Nik nás neučil ako pochopiť a prijať náš hnev a už vôbec nie to, ako ho zdravo vyjadriť.

Ako vyjadrovať emócie bez pocitu viny?

Ak si vyrastal s pocitom, že prejaviť sa v “negatívnej” emócii prináša patričný trest, je samozrejmé, že dnes sa tomu brániš zubami nechtami. Ako deti uveríme tomu, že svojim plačom, krikom a vzdorom ubližujeme a asi preto sa na nás hnevajú.V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že v snahe neublížiť inému si ubližujeme sami. Potláčanie hnevu vedie k hromadeniu napätia, stresu, neschopnosti plnohodnotne prežívať život. Uvoľnením napätia z hnevu si vytvoríš priestor na konštruktívne riešenie problému.

Hnev je prirodzená, ale sekundárna emócia

Ak si nahnevaný, vedz, že je za tým viac. O pozornosť prosia emócie ako frustrácia, sklamanie, nespravodlivosť, strach, smútok, bolesť, nedôvera, beznádej, vina, preťaženie, hanba, či mrzutosť. Hnev sa ti snaží ukázať, s čím vlastne bojuješ. Upozorňuje ťa na to, že tvoje hranice boli prekročené, alebo potreby neboli naplnené. Preto je tak dôležité venovať mu pozornosť, preskúmať ho, prijať a prejaviť.  

“Hnev zametený pod koberec vytvorí hrču, o ktorú sa budeš denno-denne potkýnať.”

Prvá pomoc ak cítiš, že to v tebe vrie

1/ Zastav a vypni autopilota, ktorý ti vraví, aby si svoj hnev ignoroval. Najčastejšie ťa nahovára na to, aby si tíško čakal,kým situácia skončí, lebo krikom sa nič neporieši. Alebo, že načo robiť cirkus, veď nakoniec vyznieš ako nepríčetný, čo nemá emócie pod kontrolou.

2/ Preskúmaj, čo ťa v skutočnosti trápi. Pozri sa bližšie, o čo ti v skutočnosti ide. Ktorá tvoja potreba nebola naplnená? Ktorá hranica prekročená?

3/ Prijmi, že to takto máš. Uvedom si, že máš právo cítiť sa tak, ako sa cítiš. Emócie nie sú vedomá voľba, ale automatická reakcia na to, čo sa v tvojom živote deje. Sú tvojou súčasťou a je to v poriadku.

4/ Prejav a pusť zo seba to, čo sa pýta von. Toto býva najväčší kameň úrazu, pretože uvažujeme o extrémoch. Buď nič nepovieme, alebo si myslíme, že sa to dá iba krikom a agresiou. Základom je, aby ťa neviedla túžba ublížiť druhému. Ak potrebuješ, krič, ale nie na druhého, ale nájdi si miesto, kde to môžeš urobiť slobodne a nikomu tým neuškodíš. Ak potrebuješ, búchaj…do vankúša, či boxového vreca. Hľadaj, čo je pre teba prirodzený spôsob uvoľnenia napätia z hnevu.

5/Povedz, ako sa cítiš, ale neobviňuj.  Hovor o tom, čo sa odohráva v tebe a nie o tom, aký je ten druhý, nehodnoť, nenálepkuj druhého. Jednoducho pomenuj, ako sa v tom cítiš ty. Namiesto: “Si neuveriteľný sebec, že na mňa nemyslíš a zasa si šiel von s kamarátmi. Ubližuješ mi.” povedz: “Som smutná a sklamaná. Dotklo sa ma, že si nedodržal sľub, že tento víkend strávime spolu. Porozprávajme sa o tom, ako to riešiť v budúcnosti.”. Vyjadri čo ťa trápi a ponúkni riešenie, aby bolo jasné, čo potrebuješ. Rešpektuj aj ty hranice druhého.

Nehnevaj sa na seba za to, že cítiš hnev. Nezabúdaj, že ak sa odpojíš od svojho hnevu, odpájaš sa od seba. Odpájaš sa od vzácneho zdroja informácií o tom, kto si, čo potrebuješ a čo nestrpíš. Aby si si vedel tvoriť šťastný život, je užitočné vnímať, čo v ňom chceš mať a naopak, čo je to, čo už nebudeš tolerovať.

“Láskyplne. Empaticky. Autenticky.
Podávam ti ruku skúseného sprievodcu na ceste k životnej rovnováhe a osobnému rastu.”

Andrea CsatlósováKouč / Mentor

Leave a Reply